EsFem

„...keď sa rodové stereotypy stanú viditeľnými, stratia svoju moc..."

EsFem je nezávislá feministická organizácia, ktorá sa snaží svojou činnosťou prispieť k rodovej rovnosti od roku 1999.

• Medzi naše najvýznamnejšie aktivity patrí vypracovanie Modelu rodovo citlivej výchovy. V roku 2009 sme otvorili feministickú knižnicu v Prešove. Vydávame netradičnú metodickú pomôcku pre učiteľky a učiteľov - kartovú hru kvarteto, ktorou sa snažíme zviditeľnovať významné ženy. Vo výskumnej oblasti sa zameriavame na identifikovanie kľúčových oblastí o rodovej rovnosti vo výchove a v školstve.
• Naša práca v oblasti rodovo citlivej výchovy bola na Informačnom fóre Rady Európy, ktoré sa konalo v roku 2000 v Bratislave pod názvom Ľudské práva dievčat a žien, zaradená medzi záverečné odporúčania pre národné vlády ako vhodný spôsob práce zameranej na elimináciu rodových stereotypov.
• V rámci twiningového projektu MPSVR SR vydalo v roku 2006 „Príručku dobrých skúseností v oblasti rodovej rovnosti na Slovensku." Autorka, francúzska expertka Rachel Silvera, zaradila projekt Model rodovo citlivej výchovy chlapcov do príručky ako vhodný spôsob eliminácie rodových stereotypov.

Ceníme si príspevky všetkých donorov, bez ktorých by sme nemohli naše aktivity vyvíjať. Pomáhajú nám dať reálnu podobu našim víziám a predstavám o rodovo spravodlivej spoločnosti, v ktorej chceme žiť.

Váš príspevok v podobe dvoch percent z daní nám pomôže pokračovať v našej práci: zostavovať kvartetá, zviditeľnovať významné ženy, vydávať knihy, prevádzkovať knižnicu a pripravovať nové neštandartné pomôcky pre učiteľky a učiteľov.

Ak Vás naša práca zaujala, pozrite si, prosím, aj ďalšie príklady našich aktivít (vzdelávaciu, výskumnú a konzultačnú činnosť) na webových stránkach združenia www.esfem.sk.

• Údaje o nás:

Názov organizácie: EsFem, Budovateľská 11, 080 01 Prešov

IČO: 31797326

Právna forma: Občianske združenie

IČO prijímateľa sa do kolóniek vypisuje zľava. SID nechajte prázdne.

Monika Bosá

Je absolventkou filozofickej fakulty UK v Bratislave v odbore história a filozofia, v roku 2009 ukončila doktorandské štúdium pedagogiky na pedagogickej fakulte UK v Bratislave s dizertačnou prácou na tému Mediálne obrazy žien: rodovo citlivá mediálna výchova ako súčasť výchovy k demokratickému občianstvu. Je autorkou a/alebo spoluriešiteľkou výskumných a vzdelávacích projektov (Model rodovo citlivej výchovy, Model rodovo citlivej výchovy chlapcov, Rod - práca - priestor, Ženy a muži podľa učebníc, Plus pre ženy 45+...) Je spoluzakladateľkou a štatutárnou zástupkyňou občianskeho združenia EsFem, kde sa od roku 1999 venuje problematike rodovo citlivej výchovy a výskumu Od roku 2007 pôsobí aj na Inštitúte edukológie a sociálnej práce  Prešovskej univerzity, kde prednáša filozofické disciplíny,  venuje sa rodovej problematike, feministickej teórii a histórii ženského aktivizmu.

Čo  vás priviedlo k téme práv žien a snahe zlepšiť postavenie žien? Prečo sa tejto téme venujete?

Vždy som sa zaujímala o svet okolo seba - zvlášť o veci, ktoré sa týkali priamo mňa. Keďže nič pre mňa nie je samozrejmé a neuspokojím sa s odpoveďami typu: „ proste to tak je", „lebo je to tak dané" alebo „tak to vo svete chodí", ... chcela som vedieť, prečo niektoré veci ženy nesmú a muži áno a naopak, chcela som vedieť, odkiaľ sa berie nespravodlivosť a ako to zmeniť. Dá sa povedať, že k téme práv žien ma priviedla moja vlastná zvedavosť a idealizmus - viera, že svet môže byť spravodlivejší, než je.

Čo považujete za najväčší úspech dosiahnutý vo vašej oblasti záujmu?

Nerada hodnotím úspechy podľa toho, či sú väčšie, alebo menšie. Len história rozhodne, či práve maličkosť nebude mať závažnejšie dôsledky, než nejaký veľký počin, ktorý hodnotíme ako zásadný. Z hľadiska Slovenska sa mi ako zásadná zdá možnosť občianskeho aktivizmu, ktorú priniesol rok 89 - nie len v oblasti práv žien. Vznik viacerých feministických organizácií na Slovensku by bez toho nebol možný.  Bez prístupu k občianskym právam je aktivizmus veľmi ťažký. V tejto súvislosti pre mňa stále zostáva uznanie žien ako plnoprávnych občianok - občianske a politické slobody pre ženy - zásadným výdobytkom našich predchodkýň z prelomu 19 a 20 storočia - aj keď legislatívne vymedzenie práva ešte neznamená jeho faktické využívanie, výrazne posúva „štartovaciu čiaru" aktivizmu.

 Aké malé či veľké víťazstvo vám naposledy vo vašej práci urobilo radosť?

Vo svojej osobnej práci - v spolupráci s kolegyňami a kolegami - považujem za úspech, že EsFem kontinuálne existuje od svojho vzniku (1999) a bez prerušenia realizuje svoje výskumné a vzdelávacie aktivity. V poslednom čase sa najviac teším na každoročné vydanie kvarteta o ženách (tento rok už štvrté), ktoré teší nie len nás - autorky, ale verím, že aj mnohé ďalšie dievčatá a ženy. Potvrdzuje sa fakt, že „maličkosťami" dosiahneme najviac.

 Čo vám najviac pomáha pri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Solidarita? 

Všetko z toho.  Pridala by som aj zvedavosť , snahu učiť sa nové veci a to, čo mnoho ľudí označuje za naivitu - neustálu vieru, že to predsa len má význam, že sa to predsa len dá - napriek všetkému. Bez priateliek a priateľov, podpory okolia a aj uznania to však nie je možné.

Čo by mala podľa vás urobit žena, či muž ktorí sa tiež chcú stať „superženami" či „supermužmi", čo zmenia svet na spravodlivejšie a lepšie miesto pre život ako žien, tak mužov?

Dívať sa, pýtať sa, neuspokojiť sa s jednoduchými odpoveďami, spojiť sa s ďalšími superženami a supermužmi a nezabudnúť sa smiať - len so smiechom (aj hlasným výsmechom) je možné prežiť a nájsť silu pokračovať.