Možnosť voľby

Adriana Mesochoritisová

Feministická aktivistka a rodová expertka. Absolvovala štúdium politológie a žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK. Jej diplomovej práci o násilí páchanom na ženách bola v roku 2001 udelená Cena rektora UK. Spoluorganizovala kampaň Piata žena, ktorá upozornila verejnosť na problém násilia páchaného na ženách.  V rokoch 2003-2004 pôsobila ako riaditeľka Odboru rovnosti príležitostí a antidiskriminácie na MPSVR SR. Podieľala sa mnohých domácich i zahraničných projektoch v oblasti rodovej rovnosti, najmä však otázkam násilia páchaného na ženách, rodovej rovnosti v médiách a téme rodového vzdelávania, v ktorých publikovala viaceré štúdie a články. Prednáša na viacerých univerzitách na tému násilia páchaného na ženách  a práv žien. V súčasnosti je jej domovskou organizáciou Možnosť voľby, kde pracuje ako rodová expertka a trénerka.

Čo  vás priviedlo k téme práv žien a snahe zlepšiť postavenie žien? Prečo sa tejto téme venujete? 

Pretože by som sa nikdy nedokázala zmieriť s nespravodlivosťami, ktorým sú ženy vystavené. Nemožno len tak nečinne „postávať okolo", ale naopak - treba zaujať postoj a prispieť k zmene. Takže je to najmä o veľmi silnom vnútornom tlaku pokúsiť sa meniť veci. Navyše, feminizmus ma naučil citlivosti na rôzne druhy diskriminácie, takže ruka v ruke je to aj o práci smerom k viacnásobne diskriminovaným ženám a všeobecne k akejkoľvek diskriminovanej skupine. Som vnútorne presvedčená, že pracovať v prospech rodovej rovnosti znamená nielen zabraňovať diskriminácii žien, ale že je to cesta ako urobiť všetkých ľudí o kúsok šťastnejších. A aj samu seba. Feminizmus totiž nielen prednášam, ale najmä žijem. A to ako v práci, tak aj v partnerskom živote.

Čo považujete za najväčší úspech dosiahnutý vo vašej oblasti záujmu - ženskopravnej agendy? 

Určite kampaň Piata žena, ktorá otvorila diskusiu o násilí páchanom na ženách. Často si spomínam ako sme ju rozbiehali a akým nezmyslom zo strany médií a verejnosti sme čelili. Ale úspechom je každý dobrý projekt, každá aktivita ktoré pomohli téme. Osobne sa najlepšie cítim pri advokačných a vzdelávacích aktivitách. Asi neexistuje lepšia satisfakcia ako keď cítim na rodovom tréningu, že sa zopár ľudí „chytilo" a chcú ísť ďalej - neboja sa meniť svoje životy, svoje okolie - tak to je pocit na nezaplatenie. 

Aké malé či veľké víťazstvo vám naposledy vo vašej práci urobilo radosť? 

Víťazstvo je aj to, že mnohé z nás sú už roky okrem kolegýň aj priateľky. Verím v silu ženských priateľstiev - viem že to vyznieva esencialisticky, ale ide mi o to, že mnohí dehonestujú ženské priateľstvá.  Myslím si opak  - sú nesmierne cenné a bez nich by som nedokázala robiť to, čo robím. 

K tým iným víťazstvám, patrí obhajoba Tieňovej správy minulý rok  pred Výborom OSN pre odstránenie diskriminácie žien v New Yorku.  Bola to výborná práca, výborne spojenie ôsmich organizácií a úžasné vedenie zo strany mojej kolegyne Adriany Lamačkovej.  Myslím, že sa nám podarilo ukázať svetu ako sa naša vláda „cieľavedome" venuje ľudským právam žien.

Jana Zezulová

Absolvovala v roku 2003 filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 2001 začala pracovať v Centre rodových štúdií ako koordinátorka, neskôr sa zapojila do realizácie viacerých vzdelávacích a výskumných projektov Centra. V rokoch 2007 - 2008 pracovala ako projektová manažérka a riešiteľka vzdelávacieho a výskumného projektu EQUAL - Vytvorenie koncepcie vzdelávania v oblasti rovnosti príležitostí na základe gender mainstreamingu.  Je členkou Klubu feministických filozofiek, kde sa tiež zapojila do viacerých vzdelávacích a výskumných aktivít a projektov. Je spolueditorkou a autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti. Ženy a muži v akademickom prostredí (Bratislava: Iris 2009).

V roku 2008 sa stala členkou občianskeho združenia Možnosť voľby, kde sa venuje tréningom a tvorbe štandardov v oblasti rodového vzdelávania.

Aké malé či veľké víťazstvo vám naposledy vo vašej práci urobilo radosť?

Za každý malý úspech v mojej práci v oblasti rodového vzdelávania považujem dobrú spätnú väzbu - či už zo strany študentiek a študentov alebo účastníkov a účastníčok rodových tréningov, ktorí vyjadria záujem v téme pokračovať a prehlbovať poznatky tak, aby sa stali súčasťou ich praxe. Témy rodovej rovnosti sú totiž našou každodennou praxou a čím viac ľudí bude argumentovať v jej prospech, len tak sa môžu udiať zmeny smerom k spravodlivejšej a lepšej spoločnosti.

Čo vám najviac pomáha pri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Solidarita? 

Z každého niečo. Začala som sa zaoberať témou ľudských práv žien a feminizmom na strednej škole, lebo som cítila, že „niečo" nie je v poriadku. Takže spočiatku tou motiváciou bol hnev, neskôr prišla zvedavosť dozvedieť sa viac a nájsť oporu pre svoje pocity v teóriách. Tie len prehĺbili chuť ďalej pracovať v téme a nevzdať sa. Keď v tých snahách nie ste osamotené/í, dodáva to ďalšiu energiu vydržať napriek tomu, že podmienky na Slovensku nie sú voči téme rodovej rovnosti pozitívne nastavené.