MyMamy

Jana Snopková

Vyštudovala odbor Sociálna práca na Inštitúte edukológie a sociálnej práce Prešovskej Univerzite v Prešove. Popri štúdiu sa podieľala na výskumoch „sexuálneho a reprodukčného správania v rómskych komunitách na Slovensku" a „Informovanosť o legálnych a nelegálnych drogách v Prešovskom kraji" v rámci zberu dát v teréne. Absolvovala tiež kurz preventívneho programu Inštitútu Virginie Satirovej „Povedz to priamo." Ešte počas štúdia v  navštívila v rámci praxe krízové centrum MyMamy, kde mala možnosť bližšie spoznať problematiku práce so ženami - obeťami násilia. Téma ju zaujala natoľko, že po ukončení štúdia nastúpila do ZZŽ MyMamy ako krízová poradkyňa.

Čo vám najviac pomáhapri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Solidarita?

Najviac mi pomáha neochota vzdať sa a taktiež podpora priateľov a rodiny. A vnútorné presvedčenie, že aj malý krok vpred je lepší ako žiadny.

Čo by mala podľa vás spraviť žena, či muž  ktorí sa tiež chcú stať „superženami" či „supermužmi", čo zmenia svet na spravodlivejšie a lepšie miesto pre život žien a mužov? Ako mozu pomoct aktivnym zenam ako ste vy?

Začať od seba samých.

Nicole Fuchsová

Oblasti pomoci ženám - obetiam domáceho násilia sa venuje od roku 2003.   Je jednou z prvých krízových poradkýň v meste Prešov. Koordinovala niekoľko projektov zameraných na prevenciu domáceho násilia a na odstraňovanie rodových stereotypov vidieckych a rómskych žien z Prešovského kraja. V súčasnosti pôsobí v Záujmovom združení žien Mymamy ako PR manažérka.

Aké malé či veľké víťazstvo vám naposledy vo vašej práci urobilo radosť?

Veľmi ma teší, že stále viac a viac žien nekráča vo vopred určených rodovo podmienených šľapajach, ale ide vlastnou individuálnou cestou, ktorá nie vždy korešponduje s tým, čo spoločnosť považuje pre ženu za správne, resp. „žiaduce".

 Čo vám najviac pomáha pri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Solidarita?

V mojej práci mi najviac pomáha presvedčenie, že len vytrvalosťou a schopnosťou tímovo ísť proti prúdu sa môže sen zmeniť v skutočnosť.

Apolónia Sejková

V roku 2000 spoluzakladala Záujmové združenie žien MyMamy, propagátorka myšlienky materských centier ako prevencie sociálnej izolovanosti žien na materskej dovolenke, zakladateľka krízovej poradne pre ženy - obete domáceho násilia, krízová poradkyňa a manažérka krízového centra, od roku 2008 štatutárna zástupkyňa ZZŽ MyMamy, projektová manažérka projektov zameraných na prevenciu násilia páchaného na ženách, búrania rodových stereotypov, rodovo citlivej výchovy a zlepšovania štandardu služieb poskytovaných ženám - obetiam domáceho násilia.

Čo  vás priviedlo k téme práv žien a snahe zlepšiť postavenie žien? Prečo sa tejto téme venujete?

Z egoistických pohnútok: som žena a mám dve dcéry a chcem pre nás, ale aj pre svojho muža a svojho syna život v spoločnosti, ktorá nerieši rozdiely v pohlaví, veku, viere, farbe pleti... ale prijíma, akceptuje a hodnotí človeka podľa jeho ľudských kvalít na škále dobra a zla, odvahy a zbabelosti, pracovitosti a lenivosti, osvietenosti a tmárstva... V súvislosti s mojou prácou v téme domáceho násilia som si uvedomila, že najmä vo vidieckych komunitách je osud dievčat ešte stále úzko zviazaný s jednoznačnou predstavou obetovania sa rodine bez reálnej možnosti voľby. Navyše, zastúpenie žien vo verejnom živote u nás je žalostne nízke, chýba vzájomná podpora a solidarita žien. A ešte jeden dôvod prečo sa venovať právam žien: šťastné škandinávske ženy v staršom strednom veku na európskych letiskách počas víkendových presunov za svojimi záujmami a záľubami :)

Čo považujete za najväčší úspech dosiahnutý vo vašej oblasti záujmu - násiliu páchanému na ženách a boja proti nemu?

Téma násilia už nie je tabu. Ozývajú sa ľudia z okolia, existujú už aj jedinci, ktorí sú ochotní pomôcť obetiam, deťom, organizáciám ako je tá naša. Úspechom je každá otvorená diskusia na túto tému s mladými ľuďmi, ktorí by mali vedieť, kde sa láska a vzájomný rešpekt mení na obmedzovanie, ponižovanie a zasahovanie do vnútornej integrity jedného z partnerov. Prevencia je najdôležitejším faktorom našej práce, ak by to záležalo len od faktora prevencie, naša práca by bola najúspešnejšia vtedy, ak by neboli žiadne obete, ktoré by nás potrebovali.