Fenestra
Sme skupina žien, ktoré sa snažia prispievať k pozitívnym zmenám v životoch žien, ktoré zažívajú násilie v párových vzťahoch, a ich detí. ešte stále mnoho žien zažíva násilie zo strany svojho manžela alebo partnera. ešte stále má veľa žien odopierané základné ľudské práva, ako sú právo na život, právo na slobodu a bezpečnosť, právo nebyť podrobovaná neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a právo nebyť diskriminovaná. ženy sa na nás obracajú kvôli informáciám, poradenstvu, hľadajú pochopenie a podporu. prístup k dlhodobej a bezplatnej pomoci im umožňuje uskutočňovať kroky smerujúce k bezpečiu, posilneniu a prekonávaniu sociálnej izolácie.
Počúvame, čo nám hovoria ženy a ich deti. Rešpektujeme ich skúsenosti. Hľadáme spôsoby účinnej pomoci, podpory a ochrany. Učíme sa od tých, ktorí majú viac skúseností. Vzdelávame tých, ktorí potrebujú vedieť viac. Spolupracujeme, aby ženy a deti našli pomoc, podporu a ochranu. Vyhodnocujeme to, čo robíme, aby sme neopakovali chyby.
Potrebné údaje na poukázanie Vašich dvoch percent z daní Fenestre: obchodné meno/ názov: fenestrasídlo: festivalové námestie 2, 041 90 košiceprávna forma: občianske združenieičo: 35531151 (sid sa nevypĺňa)
|
|
„Tolerancia násilia páchaného na ženách je porušovaním ľudských práv žien. Nebudem sa na tejto tolerancii podieľať." |
|
Čo vás priviedlo k téme práv žien a snahe zlepšiť postavenie žien? Prečo sa tejto téme venujete? Myslím, že k obhajobe práv žien ma priviedli dve ženy. Moja kamarátka z detstva, ktorá vyrastala vo veľmi rozvrátenej rodine. Bola rovnako múdre a šikovné dieťa ako ja. Už ako dieťa som si však uvedomovala, že nemáme v živote rovnaké šance a cítila som sa z toho zle. Najviac ma hneval nezáujem okolia o jej situáciu. Druhá žena, ktorá mala na mňa v tomto smere veľký vplyv bola moja stará mama, od ktorej som nikdy nepočula hodnotenie a odsudzovanie iných ľudí, práve naopak snažila sa porozumieť ich životnej situácii. Zaujímala sa o život žien a bola veľmi aktívna v tejto oblasti. Dnes som aktívna v tejto oblasti, aj ja pretože sa mi nepáči žiť v krajine, kde porušovanie práv žien je každodennou realitou pre mnohé z nich.
Čo považujete za najväčší úspech dosiahnutý vo vašej oblasti záujmu? Za najväčší úspech považujem to, že sa o problematike násilia páchaného na ženách dnes už na Slovensku hovorí a je stále viac ľudí, ktorí cítia potrebu niečo v tejto oblasti urobiť a zmeniť. Myslím si však, že nás potrebuje byť viac a hlavne tých, ktorí môžu zo svojej pozície priamo ovplyvniť pozitívne zmeny v tejto oblasti.
Čo vám najviac pomáha pri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Viera v nutnú zmenu? V mojej práci mi pomáha mnoho vecí. Veľmi si želám, aby ženy mohli slobodne hovoriť o svojej skúseností s prežitým násilím a stretli sa so záujmom nás všetkých a našli pomoc, podporu a ochranu, ktorú potrebujú. Aby cítili jasný a pevný postoj nás všetkých, že netolerujeme akékoľvek formy násilia páchaného na ženách a že nám nie je tento problém ľahostajný.
Čo by mala podľa vás spraviť žena, či muž ktorí sa tiež chcú stať „superženami" či „supermužmi", čo zmenia svet na spravodlivejšie a lepšie miesto pre život žien a mužov? Ako môžu pomôcť aktívnym ženám ako ste vy? Myslím si, že násilie páchané na ženách nie je len záležitosťou žien, ktoré ho zažívajú a mužov, ktorý sa správajú násilne. Je to spoločenský problém a týka sa nás všetkých. Všetci a všetky máme matky, sestry, dcéry, priateľky a kolegyne. Každá žena a každý muž , kto prispeje hoci len malým dielom k riešeniu tohto závažného problému je „superžena" a „supermuž". |
|
|
Jana OleárnikováJe jednou zo zakladajúcich členiek Fenestry ako prvého materského centra na Slovensku. Do roku 2003 pôsobila vo Fenestre ako dobrovoľníčka, venovala sa predovšetkým prekladom zahraničnej odbornej literatúry a evaluácii. Od roku 2003 pracuje vo Fenestre ako finančná manažérka. Od roku 2005 pôsobí ako štatutárna zástupkyňa a predsedníčka Fenestry. |
|
Čo vás priviedlo k téme práv žien a snahe zlepšiť postavenie žien? Prečo sa tejto téme venujete? Od puberty ma provokovala veta „Taký už je údel žien", pretože vždy išlo o povzdychnutie nad niečím zlým alebo nepríjemným a odo mňa sa očakávalo, že keď ma to postihne, budem to pripravená prijať a zmieriť sa s tým. Ešte stále nie som.
Čo Vám najviac pomáhapri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Solidarita? Strach a hnev. Strach z toho, čo čaká na moju dcéru: pravdepodobnosť, že bude týraná blízkym mužom alebo znásilnená, je príliš vysoká. Nedokážem sa utešiť predstavou, že snáď sa jej tento osud vyhne, pretože vtedy ju nahradí iné dievča alebo iná žena. Termín „násilie páchané na ženách" skrýva príbehy konkrétnych žien, ktorých sú na Slovensku státisíce. Je neuveriteľné, že jeho prevencia a eliminácia ešte stále nepatria medzi priority. Hnevá ma, že násilní muži len zriedka nesú za svoje činy následky a dostupnosť podpory a pomoci pre ženy a dievčatá je stále veľmi nízka. Koľko žien bude musieť zomrieť, aby sa veci začali meniť?
Čo by mala podľa Vás spraviť žena, či muž ktorí sa tiež chcú stať "superženami" či "supermužmi", čo zmenia svet na spravodlivejšie a lepšie miesto pre život žien a mužov? Ako mozu pomoct aktivnym zenam ako ste vy? Nebyť ľahostajná či ľahostajný k veciam, ktoré sa ma dnes priamo netýkajú.
|
Zdieľajte článok:
