Centrum rodových štúdií
|
Čo vás priviedlo k téme práv žien a snahe zlepšiť postavenie žien? Prečo sa tejto téme venujete?
Spočiatku to bolo vlastné pozorovanie, že niečo nie je v poriadku v praktickom živote žien, keď musia vynaložiť oveľa viac energie a času, aby dosiahli v práci to, čo muži. Až neskôr som si viac začala všímať rozdiel medzi formálnou a reálnou rovnosťou. Bola to ale až feministická teória, ktorá mi poskytla vysvetlenie, prečo je rodová rovnosť vo formálnom zmysle síce nevyhnutnou podmienkou demokracie, avšak zároveň aj nedostačujúcou, lebo na to, aby sa odstraňovali existujúce nerovnosti medzi mužmi a ženami, treba poznať a hlavne zohľadňovať aj špecifickú spoločenskú situovanosť žien.
Čo považujete za najväčší úspech dosiahnutý vo vašej oblasti záujmu?
Zavedenie kurzu Úvod do rodových štúdii na FiF UK, ktorý má interdisciplinárny charakter a prednášajú v ňom popredné feministické odborníčky. Trvá neprerušene od roku 1991 dodnes a otvára pred študentkami a študentmi novú - rodovú - dimenziu poznania a vedenia. Ďalej je to Centrum rodových štúdii na FiF UK, ktoré bolo založené v roku 2001 za výdatnej pomoci a podpory niektorých nadšených žien z vtedajšej Nadácie otvorenej spoločnosti - OSF a za úspech považujem aj tri realizované Letné školy rodových štúdií.
Aké malé či veľké víťazstvo vám naposledy vo vašej práci urobilo radosť?
Najčerstvejšiu radosť mám z práve vydanej knihy s titulom „ Na ceste k rodovej rovnosti : ženy a muži v akademickom prostredí", v ktorej sme sa pokúsili otvoriť u nás relatívne novú oblasť výskumu.
Čo vám najviac pomáha pri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Solidarita?
Zo všetkého niečo. Je to taký mix, ale trochu hnevu nezaškodí. Hlavne, keď citlivo vnímate to nekonečné more rodových stereotypov, predsudkov a sexistických obrazov. Keď nepomáha racionálna argumentácia, opretá o skúsenosť a seriózne teoretické zdroje. Keď zažívate bezmocnosť účinnejšie pomôcť obetiam násilia. Keď vidíte tú slepotu k najrôznejším znevýhodneniam mnohých žien a dievčat a keď počujete, ako je to „normálne" a „prirodzené" . Keď sa pri odmeňovaní jednoducho zabudne na ženy. Keď sa nijak nedarí inštitucionálne zabezpečiť a garantovať rodovú rovnosť. Keď aj medzi ženami a ženskými organizáciami platí to účinné: „Rozdeľuj (aj projekty) a panuj!" Keď už len slovo feminizmus u niekoho vyvoláva vyrážky.....vlastne, tam mu/jej treba. Tých „ keď" by bolo ešte neúrekom...
Čo by mala podľa vás urobiť žena, či muž ktorí sa tiež chcú stať „superženami" či „supermužmi", čo zmenia svet na spravodlivejšie a lepšie miesto pre život ako žien, tak mužov?
Prestať byť konečne „Ružovučkou" a „Modručkým". To znamená chodiť po svete s otvorenými očami ako autonómny jedinec, ktorý je kompetentný sám si slobodne voliť a realizovať svoje životné ciele bez toho, aby ho niekto iný apriórne zaraďoval len do „ružového" alebo len „modrého" sveta. Skoro som zabudla. Mali chodiť na naše prednáškové kurzy, čítať aspekťácke knižky a diskutovať so supermankami z mimovládiek....
|
|
PhDr. Mariana Szapuová, PhD.Absolvovala štúdium filozofie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a od r. 1981 pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie FiF UK. Prednáša epistemológiu a feministickú filozofiu. Ako členka Centra rodových štúdií na FiF UK sa organizačne a pedagogicky podieľa na kurzoch z rodových štúdií a vedie kurzy z feministickej filozofie. Z týchto tematických oblastí publikovala viaceré štúdie a články v domácich a zahraničných odborných časopisoch, zborníkoch a kolektívnych monografiách. Podieľala sa na viacerých medzinárodných projektoch, je spolueditorkou a autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí (Bratialava: Iris 2009). Je predsedníčkou Klubu feministických filozofiek. |
|
Čo vás priviedlo k téme práv žien a snahe zlepšiť postavenie žien? Prečo sa tejto téme venujete? |
|
Feministická filozofia ma oslovila aj tým, že programovo a vedome chce byť filozofiou, ktorá je blízko k životu a bežnej skúsenosti, že je to filozofovanie z pozície záujmu o problémy žien, medzi ktoré nepochybne patrí aj otázka ženských práv. |
|
Čo vám najviac pomáha pri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Solidarita? |
|
Vedomie toho, že v tom nie som sama, že bolo veľa múdrych a schopných žien v dávnejších a menej dávnych dejinách, ktoré vynaložili nemálo úsilia, aby sa situácia žien zlepšila, a že aj okolo mňa je veľa múdrych a schopných žien, mladších i starších, teoretičiek aj aktivistiek, študentiek aj učiteliek a mnohých ďalších, pre ktoré slová ako spravodlivosť či solidarita nie sú nič nehovoriacou či zastaranou frázou, ktoré podobne ako ja sa nazdávajú, že každá forma znevýhodňovania žien je formou spoločenskej nespravodlivosti, ktoré podobne ako ja tvrdia, že každá forma znevažovania žien je potieraním ľudskej dôstojnosti, a je preto morálne neprípustné, a ktoré podobne ako ja chcú proti tomu niečo urobiť......A to ma napĺňa optimizmom. |
|
|
|
Doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc., mim. prof. pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie, prednáša epistemológiu a participuje na celofakultných a celouniverzitných kurzoch Úvod do rodových štúdií. Je spoluautorkou monografie Teória poznania (1980, 1987), autorsky, prekladateľsky a editorsky sa podieľala na vydaní knižky Štyri pohľady do feministickej filozofie (1993), je autorkou monografie Na ceste k vlastnej izbe. Postavy, podoby, problémy feministickej filozofie (2006). Patrí medzi zakladajúce členky Klubu feministických filozofiek pri SFZ, Centra pre rodové štúdiá na UK, ale aj Klubu slovenských prozaičiek Femina. Doteraz vydala jedenásť prozaických kníh, tri knihy esejí, dve knihy poetických textov, je editorkou viacerých poviedkových antológií, knihy esejí, píše literárne kritiky, pričom sa zameriava najmä na ženské autorky. |
|
|
Čo vás priviedlo k téme práv žien a snahe zlepšiť postavenie žien? Prečo sa tejto téme venujete? |
|
|
Pokladám sa za človeka so značne vyvinutým zmyslom pre spravodlivosť a rodová spravodlivosť predstavuje podľa mňa veľmi dôležitú dimenziu sociálnej spravodlivosti, takže všímajúc si existujúce nepravosti, ktoré zasahuju do života žien, som sa stotožnila jednak s teoretickými koncepciami, jednak s politickými postojmi, v ktorých programe je dosiahnutie rodovej rovnosti.
|
|
|
Čo vám najviac pomáhapri vašej práci? Rodina a priatelia? Tvrdohlavosť? Vášeň? Neochota vzdať sa? Optimizmus a nádej? Priateľstvo? Zotrvačnosť a vytrvalosť? Hnev? Solidarita? |
|
|
Isto, bol pritom aj pocit solidarity, aj vo veľmi konkrétnej podobe profesionálnej kolegiality, nakoľko s feministickými iniciatívami vo filozofii sme začínali u nás na katedre šťastnou zhodou okolností hneď tri..., umožňovalo to vzájomne sa podporovať, diskutovať o problémoch, ktoré boli pre nás - v teoretickej rovine - nové, no práve vďaka nej sme dokázali lepšie uchopovať a reflektovať vlastnú životnú skúsenosť, napríklad s typom emancipácie,aký sa realizoval v socializme.
|
|
www.genderstudies.fphil.uniba.sk

